Boh a satan, druhý dialóg(1)

(Jób 2, 1-6)

(krátené)

     Biblický príbeh nás opäť prenáša na nebo do Božieho príbytku, kde k Pánovi prichádza aj satan porazený duchovnou silou Jóba, ale svoju porážku si vôbec nechce priznať. Svedectvo o tom nájdeme v druhej kapitole knihy Jób.

     „Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Pána, prišiel medzi nich aj satan, aby sa postavil pred Pána“.(2)

     Tento biblický text bezpochyby veľmi pripomína paralelný fragment z prvej kapitoly, ktorý tiež hovorí o stretnutí Stvoriteľa s padlým duchom v prítomnosti ďalších anjelov. Svätý Ján Zlatoústy považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že aj biblické svedectvo o každodennom postavení sa anjelov pred Boha má hlboký duchovný význam. Píše: „Prečo Písmo hovorí o anjeloch, ktorí pred Boha predstupujú každý deň? Aby sme vedeli, že všetko dianie vo svete nie je opustené Prozreteľnosťou a že anjeli skladajú účet za to, čo sa každý deň deje, a každý deň sú Bohom posielaní aby organizovali čokoľvek, o čom my vôbec netušíme“.

     Medzi anjelmi, ktorí sa prišli postaviť pred Pána, sa znovu objavuje satan, ktorý sa od Boha snaží vymôcť dovolenie znovu všetkou svojou hubiacou silou napadnúť Jóba. O príčine objavenia sa satana medzi svetlými anjelmi Zlatoústy píše: „Kvôli čomu pred Boha predstupujú anjeli, a kvôli čomu satan? Anjeli kvôli slúženiu, a ten kvôli pokúšaniu. Anjeli, aby organizovali naše veci, a ten, aby ich kazil“.

     Diabol tak, ako predtým ani teraz neverí, že Jób je svätý a duchovne silný natoľko, že ani v ďalšom priebehu sa nepoddá jeho napadnutiam. Ľstivý neverí ani v dobro v človeku, ani v jeho získanie skúsenosťami spravodlivého života človeka, hovorí svätý Gregor Veľký. Satan nechápe ani to, že spravodlivý v dôsledku ním prežitých nedávnych nešťastí a pokušení, sa stane ešte tvrdším, ešte duchovne dokonalejším. Teraz ho pre diabla bude omnoho ťažšie poraziť než predtým.

     Prvým do nebeského dialógu opäť vstupuje Boh, a satan, ako aj predtým, len odpovedá a sám s nim nesmie hovoriť:

     „A povedal Pán satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Pánovi a povedal: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej“.(3)

     Tieto slová úplne opakujú analogický fragment prvej kapitoly. Svätý Gregor Veľký však trvá na tom, že hoci Boh satanovi dal rovnakú otázku ako v prvom prípade, nepoložil ju za tým istým účelom ako pred tým. Boh akoby satanovi rovno povedal: „Hľa, premožený si človekom zaodetým do nemohúceho tela, ty, ktorý sa snažíš povstať proti Mne, Stvoriteľa všetkých“. V otázke Pána je dokonca cítiť akúsi Božskú “iróniu“. Akoby sa ho Boh pýtal: „Odkiaľ si prišiel? Či nie z toho bojiska, na ktorom si prednedávnom utrpel tak zahanbujúcu porážku?“ Avšak, ako vieme, satan nepozná žarty a preto Bohu odpovedá tým istým slovom, ktoré odráža jeho zlosť nasmerovanú k moci Boha nad svetom a človekom.

     Boh potom pokračuje v začatom dialógu:

     „A povedal Pán satanovi: Všimol si si môjho sluhu Jóba? Lebo niet na zemi jemu podobného bezúhonného, úprimného a bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. A ešte sa drží svojej bezúhonnosti, a ty si ma popudzoval proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil“.(4)

     Ako vidíme, znovu sa tu čiastočne opakujú Pánove slová, ktoré sú aj v prvej kapitole. Avšak Stvoriteľ tu pridáva niekoľko zásadných dodatkov, z ktorých prvý spočíva tom, že Jób sa drží svojej bezúhonnosti. Podľa svätého Gregora Veľkého by tieto slová mohli približne znamenať to samé, akoby Boží hlas priamo satanovi povedal: „Hoci si proti nemu konal zlo, neprestal byť čistým, a v tom, v čom si ho zamýšľal pripraviť o možnosť duchovného rastu, si mu poslúžil k jeho napredovaniu“.

(1) МАЛКОВ, П.Ю.: Возлюбивший Христа – Святоотеческое толкования на книгу Иова, Издательство Сретенского монастыря, 2014, s. 182-191.
(2) Jób 2, 1.
(3) Jób 2, 2.

(4) Jób 2, 3.

     Okrem toho tu Pán dopĺňa: a ty si ma popudzoval proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil. A skutočne, v Jóbovi nebolo žiadnej viny, znamená to, že bol podrobený útoku satan nevinne, “zbytočne“(5). Napriek tomu, podľa mienky svätého Gregora Veľkého, nepozerajúc na to, že takéto útoky boli vo vzťahu k spravodlivému zbytočné, zároveň sa pre neho ukázali ako vôbec nie neosožné. Stvoriteľ v týchto útokoch zároveň vidí veľký osoh pre Jóba, lebo takýmto dopustením Boh zvýšil jeho hodnotu.

     Nebeský dialóg ďalej pokračuje:

     „Odpovedal satan Pánovi a povedal: Kožu za kožu, človek dá za svoj život všetko čo má. Ale vystri len ruku a dotkni sa jeho kostí a tela, či sa ti do očí nebude rúhať“.(6)

     Treba uznať, že výraz kožu za kožu je pre exegétov veľmi ťažký. Svätý Gregor Veľký nám ponúka svoj pohľad a výklad daných slov satana. Pod výrazom koža za kožu tu diabol má na mysli človeku vlastný pud sebazáchovy, keď cítiac nebezpečenstvo ohrozujúce náš život sme pripravení pre jeho zachovanie urobiť všetko možné, aby sme ho nestratili, a sme ochotní obetovať všetko menejcenné len aby sme zachovali to najdôležitejšie, čiže svoju pozemskú existenciu. Diabol sa domnieva, že všetko, čo sa doposiaľ s Jóbom udialo, bolo podobné obeti koži za kožu. Ale, jeho predchádzajúce nešťastia, hoci mu spôsobili bolestivé rany boli vo vzťahu k nemu niečím vonkajším, lebo neohrozovali jeho život, jeho pozemskú existenciu. Podľa satana, Jób pri všetkých nešťastiach, ktoré ho postihli ostal pokojný preto, lebo sa zľakol, že stúpajúca vlna utrpení a smrti môže zasiahnuť aj jeho osobne, zasiahnuť jeho fyzické zdravie a obrať ho o život, ktorý je pre človeka tak drahocenný. Diabol tak Jóba obviňuje z elementárneho egoizmu. Podľa interpretácie svätého Gregora tu diabol akoby Bohu povedal: „Jób znáša všetko čo sa deje okolo neho tak pokojne preto, lebo sa bojí aby sám nemusel trpieť. Pokiaľ bol Jób zaujatý tým, že sa staral o seba, neprežíval veľmi stratu svojich blízkych“.

     Po tvrdení o skrytom egoizme Jóba a jeho ľahostajnosti k nešťastiam iných diabol Boha prosí: Ale vystri len ruku a dotkni sa jeho kostí a tela, či sa ti do očí nebude rúhať?

     Ako to zdôrazňuje svätý Ján Zlatoústy, je dôležité vidieť, že satan tu Pána prosí dotknúť sa nielen tela, ale aj kostí trpiaceho. To znamená, pripustiť mučiť spravodlivého tak, aby bolesť Jóba postihla nie len na povrchu tela, ale aby prenikla do vnútra a zasiahla ho do samotnej hĺbky ľudskej prirodzenosti, do “kostí“.

     Pán odpovedá na prosbu satana a znovu mu dovoľuje mučiť Jóba svojim súhlasom:

     „A povedal Pán satanovi: Ajhľa, máš ho v rukách, len život mu zachovaj“.(7)

     Vidíme, že Boh, dovoliac diablovi začať novú vojnu proti Jóbovi, aj teraz ako pred tým, ohraničuje diablovu zlobu vážnou podmienkou len život mu zachovaj. Tým jasne dáva najavo, že sa o spravodlivého stará a nedopustí aby bol pokúšaný nad rámec nedostatočných ľudských síl, a nedáva mu niesť väčší kríž než je ten, ktorý zvládne.

(5) podľa Vulgaty
(6) Jób 2, 4-5.

(7) Jób 2, 6.